Keď spomeniem pred niekým nezáväzne cukrovku, tak ten dotyčný takmer vždy pohotovo zahlási, že diabetika pozná. Buď je to jeho príbuzný, známy, kamarát, stretáva ho v škole alebo je jeho sused. Diabetes mellitus alebo, ako ho väčšina z vás nazýva, cukrovka, je dnes jedným z najčastejších chronických ochorení.
Len na Slovensku je evidovaných viac ako 340-tisíc diabetikov, čo je naozaj enormné číslo.
Diabetes 1. typu prichádza nečakane a rodinu či jednotlivca zastihne nepripravených. Prichádzajú slzy, zmätok, panika, čo bude ďalej. Odpovede na otázky, prečo práve ja alebo prečo práve moje dieťa, neprichádzajú ani po rokoch. Nasleduje kolotoč zbierania informácií, nastavovania na inuzlín, váženie potravín a počítanie sacharidových jednotiek.
Život sa postupne dostáva do normálnych koľají. Možno sa k sebe začnú rodičia správať inak. Nová skúsenosť ich stmelí a ich dieťa s diagnózou DM1 si takto zabezpečilo viac pozornosti a lásky, pretože najbližšie obdobie, mesiace, možno i roky, sa budú točiť hlavne okolo neho.
Alebo sa rodina skúšaná cukrovkou nakoniec rozpadne, pretože nečakaná zmena naruší ich vzťahy natoľko, že jeden z nich nakoniec odíde.
Dedičnosť sa považuje za najdôležitejší rizikový faktor diabetu 1. typu. Vedci síce hovoria i o iných rizikových faktoroch, napríklad o vírusových ochoreniach či o chémii z liekov.
V prípade diabetu 2. typu je tých rizikových faktorov viac, napríklad zvýšený cukor v krvi, vysoký krvný tlak, obezita, fajčenie či alkohol.
Čo však ak tieto faktory nie sú tými jedinými? Čo ak možno medzi ne zaradiť i niečo, čo vyviera priamo z nás, nášho vnútra? Čo ak sú to naše postoje, konanie voči iným či voči sebe?
Možno s tým nebudete súhlasiť a vaša myseľ bude namietať, protestovať, no skúste o tom nerozmýšľať. Len čítajte ďalej.
Naše myšlienky, to, ako na nás vplývajú každodenné situácie, ako sa k nim vzťahujeme, aké skutky konáme a ako vnímame svet i ľudí okolo seba totiž určuje, ako sa náš život bude vyvíjať. I to, či ochorieme, akú chorobu dostaneme a nakoľko vážna bude.
Určite ste už počuli, že nič nie je náhoda a že všetko so všetkým súvisí. Všetko je postavené na zákone príčiny a následku, o čom hovorí i známe ľudové porekadlo – Ako zaseješ, tak budeš žať. Určitý pevný rád a isté zákonitosti fungujú v celom vesmíre a ľudská bytosť je toho súčasťou.
Tak, ako naše myslenie a konanie podlieha určitým zákonitostiam, tak existuje istá zákonitosť i v zdravotných ťažkostiach, ktoré človeka stretávajú.
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
Napríklad tak, ako sa ľad na slnku topí, drevo v ohni zhorí, cukor sa vo vode rozpustí, tak prejedaním stučnieme, nikotínom zaťažíme srdce, ťažkou fyzickou prácou oslabíme kĺby…
No o tom, či nám naše telo a v akej miere vypovie službu a obmedzí nás, rozhoduje naše správanie. To, kým sme, ako myslíme a ako konáme. To, ako milujeme, ako cítime, ako si ctíme a rešpektujeme seba a tých druhých.
V tomto citáte od jedného autora vidím prepojenie s diagnózou cukrovka. Iste ste sa aj vy sami seba pýtali, prečo vám je odoprené jesť sladké. V prvom rade vinníka netreba hľadať tam vonku. Stačí prijať fakt, že to, čo ste si navarili, to teraz máte. No choroba je tu na to, aby vám ukázala, v čom ste chybovali. A volá po náprave. Možno sa na začiatok zamyslite, ako je to s láskou a láskovosťou vo vašich životoch. Viac v ďalšom článku :-).