Každá situácia nás dokáže posunúť vpred

Mám okolo seba skvelých priateľov, rodinu, učiteľov, ktorí ma učia, ako byť cítiacim, empatickým človekom a hlavne, ako byť sama sebou. Záleží len na tom, či som ochotná to tak vnímať, vidieť, čo mi ostatní ukazujú a či mám dostatok odvahy s tým ďalej niečo robiť.

Väčšina nechce ani vidieť, ani počuť. Namiesto toho porovnáva a hľadá riešenie tam vonku. Myslieť si, že ten druhý je na tom omnoho lepšie, pretože má super susedov, perfektných kamarátov a navyše ešte aj úžasného partnera, môže byť i dobrou motiváciou k tomu, aby som to tak mala aj ja.

Väčšinou to však pri motivácii k zmene nezačína, skôr naopak. Čím viac na nás životná situácia tlačí a čím viac sú k nám ľudia necitlivejší, odmeranejší, agresívnejší, tým viac máme tendenciu vkĺznuť do obete a správať sa sebadeštruktívne. A tam, kde by sme mohli vidieť začiatok zmeny, naopak, silnie závisť, nenávisť, hnev či obviňovanie.

Ako ďaleko…

Ako ďaleko to musí zájsť, aby sme vzali svoj osud do vlastných rúk a začali konať? Ako ďaleko to musí zájsť, aby sme si uvedomili, že my sami sme tvorcami každej jednej situácie, a že my sami sme zodpovední za to, kde práve sme? Každá situácia nás totiž dokáže posunúť vpred. Ak nemáme vo svojom živote to, čo si želáme, po čom túžime, je čas položiť si otázku, čo potrebujeme pochopiť, urobiť, aby prišla zmena.

Slepá viera totiž ešte nikoho neposunula. Ak verím, že keď sa zmení ten druhý, konečne budem šťastná, som v slepej uličke, na kruháči, v ktorom sa budem točiť dovtedy, kým nepochopím, že keď chcem zmeniť svet, musím začať od seba.

Nevidím, nevšímam si, nepočujem

Čo teda v prípade, keď ma sused ignoruje? Ignorácia je úmyselné prehliadanie, nevšímavosť, no i nevedomosť. Áno, môže to byť veľmi bolestivé, keď viem, že namiesto prijatia a pozornosti sa mi dostáva nevšímavosť a falošný postoj suseda, ktorý sa tvári, že ma nevidí a nepočuje.

No táto situácia o mne čosi hovorí. Čo ak vo svojom živote ja sama niečo nevidím? Čo ak si nevšímam signály, ktoré ma upozorňujú na to, aby som zmenila svoj postoj, myslenie a konanie? Môj sused mi len zrkadlí to, čo mám v sebe nedoriešené, čo volá po mojej pozornosti.

Prijímam lekciu sebapoznania

Skúšam zistiť, čo sa vo mne deje, keď ma niekto prehliada, akoby som neexistovala. Prichádza pocit menejcennosti, slabosti a stuhnutosti. Kladiem si otázku, kedy naposledy som sa takto cítila? Zrazu sa vo mne vynára minulý zážitok. Prehrávam si v mysli každučký okamih, vchádzam do detailov, vidím seba a ľudí, ktorí sú toho súčasťou.

Vediem v sebe rozhovor s tými ľuďmi. Hovorím otvorene a dostávam zo seba všetko potrebné. Rozhovor trvá, až kým nie je vypovedané všetko a až kým neprichádza pochopenie, že tí ľudia, ktorí mi v tej dobe nevenovali pozornosť, konali najlepšie, ako vedeli. Odpúšťam, životnú lekciu prijímam ako lekciu sebapoznania a začínam dôverovať životu, že má so mnou len tie najlepšie úmysly.

Nachádzam v sebe zdroj lásky a šťastia bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Cítim svoju hodnotu. Suseda chápem a vnímam jeho príbeh. Svoj už nemusím, pretože sa rozplynul a ja som o kúsok bližšie k sebe.

I takýmto spôsobom môžem postupne vďaka životným situáciám a ľuďom, ktorých mám okolo seba, odkrývať každučký kúsok skladačky, až kým nezistím, kto vlastne som.