Bola raz jedna dušička, ktorá si kedysi nedovolila vo svojom živote zažívať pocity, ktoré ju dostávali na hranicu zraniteľnosti. Nechcela zažívať situácie, v ktorých sa jej triasol hlas, červenala sa alebo ju premohli iné nepríjemné telesné pocity. Svet si idealizovala a z korálok života si chcela vyberať len to pekné, pokojné, to, čo príliš nerozvírilo jej vnútornú hladinu....
S kraniosakrálnou terapiou som sa prvýkrát zoznámila na kurze šamanskej kraniosakrálnej terapie. Pravdupovediac som pred kurzom netušila, čo ma čaká a o tejto terapii som nevedela absolútne nič. Niekedy nám do života vplávajú i nečakané a neplánové udalosti a za túto som naozaj vďačná. Ocitla som sa na oboch stranách vzťahu, ktorý vzniká medzi klientom a asistentom. Vyskúšala som si, aké to je...
Myslela som si, že ak chcem v živote niečo dosiahnuť, musím sa veľmi snažiť. V praxi to vyzeralo tak, že som mala predstavy o tom, ako by sa situácie mali vyvíjať, ako by mali prebiehať a ako by mohli skončiť. Ak skončili úspešne, super, ak neúspešne, katastrofa. To ma nútilo snažiť sa ešte viac, rozmýšľať ešte viac, konštruovať a manipulovať...
Keď som bola malá, veľa som kreslila. Ocitala som sa tak vo svete farebných príbehov a fantázie. Pamätám si hodiny výtvarnej, ako sme sa uhlíkom pokúšali namaľovať krajinu alebo sme vytvárali koláže či maľovali pastelom. Bolo to úžasné a až teraz som si spomenula prečo. S maľovaním som prestala v odbodí dospievania a vrátila som sa k nemu pred niekoľkými...
V posledných rokoch sa pohybujem medzi ľuďmi, ktorí nejakým spôsobom spoznávajú samých seba. Idem po tejto ceste aj ja svojím vlastným spôsobom. Čítam knihy, chodievam na kurzy, semináre, stretnutia a potom sa to pokúšam žiť. Posúvam sa krok po kroku a až teraz mám pocit, že jednotlivé uvedomenia, pochopenia, vnútorné poznania sa postupne začali skladať do konkrétneho obrazu. Nechcem písať o tom...